No.5- I have fallen down, from heaven.

V hlave sa mi mihajú milióny myšlienok. Rôzne otázky, ktore sú skôr formou básnických opýtaní, než reálnou otázkou. Niet na ne odpoveď, respektíve tú odpoveď nemôžem nájsť v hĺbke vlastných myšlienok a vo vlastnom vedomí. Možno niekde v tej hlboko ukrytej, uzamknutej a nedobitnej 13 komnate mojej duše, možnože tam sú. Otázne je ako sa tam dá dostať, pretože to ja sama neviem. Neviem čo som, kto som, na čo som, a to je v skutku základná bytostná otázka. Viem, že na tom by mal každý príjsť sám, ale čo človek ako ja? Človek, ktorý nemá vlastnú osobnosť, nestotožňuje sa s vlastným telom a je akoby úplne odrezaný od reality? Ako má žiť v reálnom svete dvadsiatehoprvého storočia, ktorý ani nie je svetom, ale džunglou? Presne, typická džungla, v ktorej platí zákon : ,,Silnejší prežije" Nie je to tak? Nemám pravdu? V dnešnom svete sa dostanú na vrchol len tí vyvolení, ktorí sú bohatí,pekní, chudí, a potom je skupina ľudí, ktorí sa aj napriek nedostatkom dokážu vypracovať a tých obdivujem.Medzi nich chcem patriť. Chcem niečo dokázať. Nie kvôli ostatním, ale kvôli sebe. Aby som sa konečne prijala, aby som sa začala mať rada, aby sa mi zvýšilo moje extrémne minimálne sebavedomie, a aby som na staré kolená umierala s úsmevom na tvári a so spokojnosťou, že som si život zariadila podľa seba, a žila ho taký aký som chcela. Pravdou je, uvedomila som si to až teraz v poslednej dobe, že minulosť už nezmením. Začínam nadobúdať pocit, že za to všetko nemôžem, i keď prístup rodičov k týmto udalostiam nasvedčuje opaku. Začína mi byť jedno čo si myslia iní. Do popredia sa dostáva môj vlastný názor. Pomaly sa začínam počúvať a robím šialené rozhodnutia, ktoré neľutujem. Pomaly si budujem svoju osobnosť a aj keď si ostatní myslia opak, som presvedčená, že sa hýbem dopredu. Žiletka už jestvuje len v mojej mysli, priznávam, že na ňu myslievam, najmä v depresívnych obdobiach plných smútku, ale myšlienky sa nepremieňajú na realitu. Už tri mesiace abstinujem. Takisto aj poruchy príjmu potravy a túžbu čo najvic sa potrestať a vytrestať miznú. Slabnú viac a viac. Neviem čo všetko zapríčinilo túto zmenu, možno môj zdravotný stav, možno Boh, naozaj neviem čo ma z tých sračiek potencionálne dostalo,  ale sľubujem a sama sebe prisahám, že spravím všetko pre to, aby som svoj život zachránila, uviedla na správny smer a najmä ŽILA! NEviem čo je to s touto dobou. Zdá sa mi divná a možno som JA tá ,,iná,,. Staromódna. No zdá sa mi alibistické povedať, ve´d teraz už je iná doba. Ľudia sa opíjajú, míňajú peniaze, spávajú s kadekým pre radosť, pre vlastné potešenie, akoby sa láska vytratila. Možno som sa len narodila do nesprávneho storočia o kúsok do budúcnosti. Možno toto nie je ten pravý život, ten pravý azda príde až po smrti. Divné úvahy, ešte divnejšieho človeka.

Minulosť formuje budúcnosť - 2.kapitola

Po tom čo Veronika o nejaký ten rok, dva povyrástla a nastúpila na zákadnú školu, plná očakávania zmeny svojho života, sa stalo niekoľko pre ňu zásadných vecí. 

S netvorom sa stretávala takmer denne. Na dennom poriadku boli jeho chúťky, ktore si vybíjal na nej. Jej trest. Premýšľala nad tým čo vlastne urobila, kedže takto musí trpieť. Snažila sa dôjsť na koreň tohto všetkého, ale nikdy sa jej to nepodarilo. V škole sa jej darilo, no sama bola terčom posmechu a šikany. Nemala nijakého kamaráta ani kamarátku. Bola úplne sama na tomto šírom svete, ktorý sa jej zdal iný. Cítila sa oddelená od ostatných ľudí, niečím hrozným. Nebol to len zlý ujo, ktorý ju takto zaškatuľkoval,  on nebol jediným dôvodom týchto pocitov. Bolo ich viac. Omnoho viac. Nechápala prečo sa takéto veci dejú práve jej a začínala si na to zvykať. Pri jeho úletoch sa postupom času a vzrastom frekfencie ich stretnutí, naučila zmiznúť z tohto sveta. Nie doslova, ale vedela sa oddeliť od toho čo sa práve dialo. Oddosobniť sa od seba samej. Čo sa jej časom vypomstilo. Bolo to akoby duša opustila jej telo na nejaké nereálne, vysnené miesto. Inam. Na koniec sveta. Nedá sa to opísať slovami, človek by to musel sám zažiť. V jej živote sa začali diať čudné veci. Videla osoby, ktoré v skutočnosti v jej blízkosti neboli. Doma boli rozbroje a hádky a v škole sa výrazne zhoršila. Jediným riešením videla smrť. Obdivovala ju a s otvorenou náručou čakala kedy príde. Premýšľala nad útekom z domu čomu sa pri atmosfére u nich doma a vzrastajúcim počtom bitiek nedá čudovať. Neboli to zaslúžené bitky, v skutočnosti si nikdy neuvedomovala, že robí niečo zle.Jej hranice medzi dobrom a zlom boli jednoduche pokryvené, posunuté. Nevedela rozlíšiť čo už je moc. Svet bol jednoducho čierny a biely. Nič medzi.
******************************************************************************* 

Niekedy v piatej triede si konečne našla kamarátku. A začal sa kolotoč vyrušovania, výstredného správania, nevysvetliteľných reakcií, a najmä hádok s rodičmi a učiteľmi.
******************************************************************************** 

V dvanástich rokoch prvý raz okúsila alkohol.. Vypomstilo sa jej to, že nepočúvla mamu a neprišla vtedy kedy mala. Po ceste domov sa na ňu takzvaná kamarátka vykašlala a nechala ju ísť samú cez polku mesta, v noci, pripitú, v sukni a v tielku s výstrihom, z ktorého vykúkali na jej vek abnormálne vyvinuté prsia. Korisť pre každého sexuchtivého chlapa so zvýšenou hladinou testosterónu. Možno to bolo prsiami, možno makeupom, oblečením a možno vyzerala staršie od prírody. Minimálne tých sedemnásť by jej človek typol. Určite nie 12 rokov. A dvanásťročné dievča sa preda nepotuluje o desiatej večer po meste plnom netvorov a nebezpečenstiev. Mladá neskúsenná žaba predsa nie je taká hlúpa, aby sa vystavila slintajúcim obludám priamo na podnose. Pripavená. No, či už to budeme brať do úvahy alebo nie Veronika bola vtedy tak troška hlúpa a veľmi naivná. Pokryvené hodnoty jej úplne zatemnili mozog a sama nevedela rozlíšiť čo môže a čo nie. To bola chyba.
 Od posledného stretnutia s netvorom to bolo vtedy polroka. Myslela si, že ho snáď nikdy neuvidí, považovala sa zlú osobu, ktorá pôjde do pekla, nie kvôli tomu čo s ním musela podstupovať, ale kvôli tomu, že si priala jeho smrť. Veľmi často nad tým premýšlala a dúfala, že už niekde vonia fialky od spodu. Mýlila sa, no nikto nemohol tušiť, že zrovna v tento deň, po prvej ochutnávke aperitívu, po prvom sklamaní z priateľstva ho znova stretne. Navyše nebol sám. Partia nachlastaných, odmietnutých chlapov, ktorý boli doslova od sexu odrezaný nejakú dobu, to bola jej smrť. Nie v pravom slova zmysle. Na prvý pohľad to, ale vyzeralo akoby už išla do neba. Preč od tej bolesti a od toho utrpenia, ktoré ju celé roky prenasledovali. Konečne už sa s ním nestýkala každý boží deň, občas aj viackrát do dňa, konečne mohla v kľude spávať a teraz sa to má všetko opakovať ? Samozrejme, že ju hneď na prvý pohľad spoznal a videl v nej nádej na vlastné uspokojenie a ako bonus uspokojenie jeho chlípnych kamarátov, ktorý mu boli za jeho kurvu ochotní zaplatiť. Nazvali ju ,,mladým mäskom,, čo bolo dosť výstižné pre dvanásťročné dievča. Po tom čo ju chytil za ruku a do úst jej strčil svoj drsný, alkoholom opojený jazyk, jej bolo jasné čo bude následovať. Istota ju prevalcovala a bola presvedčená, že dnešnú noc si bude pamätať do konca života. Čo nasledovalo si nikto nevie predstaviť ani v najhoršej nočnej more. Doslova horor plný bolesti, poníženia, znechutenia a nenávisti. Kolotoč, ktorý sa k nej znova vrátil a zmenil jej život úplne od základov. K horšiemu. Po tejto noci, kedy sa na nej vystriedalo 6 starých, smradľavých, basistov, už nikdy nebola ako predtým. Už nikdy nebude ako to malé dievčatko čo sa kedysi usmievalo a s každým púšťalo do reči. Nie už to nie je Veronika. Tá zmizla, nevedno kam. Odišla z tohto sveta. Ostalo len telo bez duše, blúdiace tmou všedného života plného nástrah. 

Vegetariánstvo

Vegetariánska strava je bohatá na všetky dôležité výživové prvky. Pre vegetariánov je priam zarážajúce, že u nás ešte vždy pretrváva názor, podľa ktorého sú živočíšne bielkoviny pre náš organizmus nevyhnutné. Opak je pravdou a pri pohľade na tabuľky Medzinárodnej zdravotníckej organizácie (WHO) zistíme, že bielkoviny sóje, orechov, celého obilného zrna, listovej zeleniny a zemiakov obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Sú to teda plnohodnotné bielkoviny, ktorých obsah v sóji je asi dva razy vyšší než v mäse. Pre porovnanie: sója obsahuje 36-47% bielkovín, biela fazuľa asi 25%, mäso 16-21%, tvrdé syry až 25%, orechy 12-20%, pšenica 12%, mlieko iba 3,2% a zemiaky 2%.

Návod na použitie:
Ak sa rozhodnete vyradiť mäso zo svojho jedálnička, treba si dávať pozor na to, aby ste dostatočne pokryli najmä príjem bielkovín, kalcia, železa, zinku, riboflavínu a vitamínu B12 inými zdrojmi. Denná dávka bielkovín by mala byť jeden gram na kilogram hmotnosti. Nájdete ich v strukovinách (najviac v sóji), v orechoch, v mliečnych výrobkoch a vajciach. Sójové mlieko je výborným zdrojom proteínu, ale má vysokú hladinu estrogénu, preto nie je vhodné pre deti. Kalcium získate z brokolice, špenátu, tofu a v mliečnych výrobkoch. Mlieko, vajcia a syry sú bohaté na vitamín B12. Vegáni alebo vegetariáni, ktorí nekonzumujú mliečne výrobky, si musia doplniť tento vitamín z potravín obahatených o B12 (napr. obohatené sójové mlieko), nachádza sa tiež vo výťažkoch z kvasníc a v stopových množstvách napr. i v kyslej (kvasenej) kapuste. Železo nájdete v sušenom ovocí, sušených strukovinách a v celozrnných potravinách. Na to, aby ho telo absorbovalo, ho treba jesť spoločne s potravinami bohatými na vitamín C (jahody, citrusy, rajčiny, kapusta, brokolica).

Ako na to:
Ak sa pre vegetariánstvo rozhodnete, skúste naň prechádzať pomaly. Začnite polovegetariánstvom a neskôr pomaly vyraďte zo svojho jedálnička ryby a hydinu. Ak sa obávate, že budete musieť stráviť hodiny nad kuchárskou knihou a hľadať tie správne recepty, skúste si plánovať menu z toho, čo už varíte teraz: šaláty, zeleninové rizoto, polievky. Neskôr skúste zapracovať jedlá, ktoré poznáte v mäsovej verzii, ale namiesto kuraťa pripravte tofu alebo iné sójové výrobky. A napokon, keď máte čas a chuť, experimentujte s novými jedlami. Sami si tak vytvoríte novú knihu receptov bez akejkoľvek námahy.

Japonská očisťujúca 13-denná diéta

Tato dieta sice bude mít za následek nějaké to shozené kilo (u mužů až 8 kg, u žen do pěti), ale neberte to jako klasickou dietu. Důležité je v tomto případě nastartovat změnu a upravit stravovací návyky. Jde o očištění a obměně organismu. Po skončení diety, pokud ji opravdu ani jednou neporušíte, můžete pozvolna (!!!) přidávat obvyklé potraviny a v menších množstvích. Opatrně se solí a cukrem. Výsledek očištění přetrvává po dobu dvou let.



Jedná se o opravdu režim vymyšlený japonskou klinikou, která se snažila lidem pomoc a ne jen shodit nějaké to kilo, které byste za běžných okolností rychle znovu nabrali.



Někomu se bude zdát drastická, ale není tomu tak. Je potřeba si zvyknout. Nejtěžší na ní je absence soli. To si člověk opravdu uvědomí, že sul je nad zlato :) V každém případě vás přiměje po skončení třeba solit méně – i to je velký úspěch!

No.2- New YEAR new START

Nový rok je pre mňa vstupom do nového vysneného života, podľa môjho názoru si zaslúžim troška šťastia, a preto som sa rozhodla spraviť všetko pre splnenie mojich snov. Budem sa zo všetkých síl a prvým krokom bol práve tento blog, kde chcem konečne uverejňovať svoje kresby, maľby, články, poviedky. Zlepšovať sa v písaní a vypisovať sa zo svojich zmiešaných pocitov. Dlho som snívala, že budem raz písať. Chcem si to  splniť.
Druhý sen je štúdium japončiny na čom aktívne pracujem. Ešte samé jednotky, a budem fakt šťastná.
Neviem či ste niekto predchádzajúci článok, ktorý je začiatkom spisovania materiálov na moju knihu, niekto čítali. Bola by som rada keby ste mi ho okomentovali, poprípade okritizovali čo robím zle, aby som zlepšila. Nie som zbehlá v písaní. Raz jedno dievča/spolužiačka vyhrala celoslovenskú súťaž - s mojou poviedkou. Ukradla mi ju. Smutné, ale môžem byť rada ,že sa moja poviedka umiestnila, i keď medaila visí na stene niekomu inému.
Som motivovaná a konečne som rozhodnutá od základov zmeniť svoj život. A všetko to začína v hlave. Snažím sa myslieť pozitívnejšie a viac sa podobať sebe - v zmysle takom, podobať sa osobe akou by som chcela byť. Možno viete, že mám poruchu osobnosti, verím, že samú seba raz nájdem a už len umenie vo všetkých smeroch mi pomáha pohnúť sa dopredu.
Chcela by som schudnúť. Do leta. Zdravo. Zlepšiť si svoj zdravotný stav. Celkovo. Viac sa hýbať.
Venovať sa blogu, písaniu, kresleniu, foteniu - všetkému čo ma baví. Včetne čítania. Štúdium japončiny ma neskutočne napĺňa a som rozhodnutá v tom pokračovať. Tak ako aj v plnení si svojich školských povinnosttí, zlepšenia známok a udržania si priemeru do 1,5. Snáď sa mi to podarí.
Ďakujem vám, že ste- Držte sa :)

Minulosť formuje budúcnosť - 1. kapitola

Každý by si pomyslel, že je to normálny pondelok letných prázdnin ako každý iný. Nie je.

Na schodíkoch istého sídliska sedí malé dievčatko s knihou v ruke. Môže mať tak 4 roky. Vonku je sama. Prekvapujúce? Pre ňu samozrejmosť. Veď čo by sa mohlo stať v tejto kľudnej, seniormi obývanej časti mesta? Nič. Povedali by rodičia. Ale netreba riskovať.

Dievčatko, s menom Veronika, sedí a spokojne s úsmevom na tvári listuje vo svojej knížočke, ktorú bez dovolenia zobrala starej mame z izby. Podišiel k nej ujo Jozef.

,,Ale ahoj Veronička” pozdravil ju hladkajúc po malej hlavičke.

,,Aóój, pôjdeme sa hrať?”

,,Samozrejme a dnes sa zahráme novú hru, som si istý, že sa ti bude páčiť” zasmial sa.

Veronika ho mala veľmi rada, bol to jediný človek, ktorý sa v tejto diere o ňu zaujímal. Jediný, ktorý sa s ňou hral. A mal doma veľmi veľa kníh. Obrovskú knižnicu, ktorá ju fascinovala. Tak ako povedal aj bolo. Išli k nemu, predsa je to dobrý ujo, hovorila si sama pre seba. I keď pri niektorých jeho dotykoch jej behal mráz po chrbte. Akonáhle prišli na miesto na tvári sa jej zjavil úsmev a v očiach iskričky. Na jej obľúbenom koberci pod onou knižnicou bolo more kníh- starých i nových, sladkosti, a obrovský biely macko s mašličkou na krku.

,,To je pre teba” vykoktal zo seba ujo.

,,To-to-to naozaj?,, skríkla.

,,Áno, pre koho iného?”

Bola šťastná, bol to ten najkrajší darček aký kedy dostala. No netušila, že za ten darček bude musieť zaplatiť krutú daň.

Rozbehla sa k nemu a objala ho.

,,Ďakujem, si ten najlepší” šepkala mu.

Očividne ho to potešilo, no i povzbudilo v jeho krutých plánoch, a toto všetko bola len súčasť jeho zámeru. Navnadiť dôveru, urobiť ju aspoň troška šťastnou a získať si jej srdiečko. Neskúsené srdiečko.

Ihneď sa pustila do prezerania kníh, v rukách objímala veľkého macíka.

,,Bude sa volať Jožko, ako ty ujo” s úsmevom prehlásila Veronika a vtisla mu na líce pusu.

Hrali sa, čítali si, keď jej prišlo na um, že je na čase ísť domov.

,,Mala by som ísť, babička sa bude hnevať” zdvihla sa k dverám.

V tom ju chytil, zakryl jej ústa a odniesol ju na posteľ. Tam jej zalepil ústa lepiacou páskou a začal sa jej dotýkať na miestach, kde cítila, že by nemal. Vedela, že to je niečo zlé, no zároveň to prikladala za vinu sebe. Nemohla kričať, nemohla sa poriadne pohnúť, z úst jej vychádzali len vzlyky a neidentifikovateľné slabiky a hlásky. Nemala proti nemu žiadnu šancu. Bola predsa dieťa. Malé dievčatko. Plakala, slzy sa jej kotúľali po lícach, bola zmätená. Nechápala čo to robí, myslela, že ju má rád, veď bol dobrý. Azda spravila niečo zlé, za čo ju trestá? Zhoršovalo sa to, celkom ju vyzliekol, začal rukami zachádzať tam kam sa nepatrí. Prichádzala bolesť. Stále to nebolo to najhoršie. To prišlo odrazu ako blesk. Celým telom jej prešla vlna neskutočnej bolesti. Myslela si, že zomrie. Bolelo to tak neskutočne, že by ozaj radšej zomrela. 

,,Jožko ťa ľúbi, si jeho poslušné dievčatko – ÁNO,ÁCH...”

Zahmlelo sa jej pred očami a všetko zmizlo, zvuk stíchol na minimum, bolesť nebola cítiť. Omdlela?

Po prebratí ležala umytá a oblečená na posteli. Na zemi bola hodená krvavá prikývka, všetko a najmä tam dole ju to bolelo, pálilo, cítila sa škaredá a nechcená. Nikto ma nemá rád – vynáralo sa jej v hlave a svietilo na červeno ako tá krv, ktorá bola všade naokolo len bola čistučká ako bábika, slzy v očiach. Po zlom ,,netvorovi,, ani stopy. Chcela tento zážitok vymazať z hlavy, obula sa a potichúčky sa chcela vytratiť. Chytil ju za ruku.

,,Ak to niekomu povieš, zabijem ťa, a poviem ako si klamala!,, vyhrážal sa.

Pustil ju a ona utekala ako jej sily stačili, rozhodla sa zabudnúť. Nikomu nič nepovedať. Tak sa aj stalo, nikomu nič nepovedala, no zabudnúť nedokázala, pretože s ,,netvorom,, sa nestretla ani prvý, ani posledný raz v živote. Tento hrozný deň sa opakoval. Znova a znova. To najhoršie ju ešte len čaká – v ďalekej budúcnosti. 

No.3- Pour féliciter 2011

Za 120 minút, číže 7200 sekúnd začnem žiť ďaľšiu, vytúženú kapitolu môjho života. Ako by sa už ku koncu roka patrilo, idem zhodnotiť uplynulých 365 dní, ktoré boli úmorné a smutné, no našli sa medzi nimi aj ti pekné, úsmevné, ktoré hriali pri srdci.
Rok sa nezačal zrovna rúžovo. 2010 bol prelomový rok mojej Anorexie. Respektíve začiatok tohto roka, kedy som sa pohybovala už medzi nedzravým, ba až posadnutým chudnutím - na kosť.

Škola, prestížne gymnázium na ktoré som sa dostala mi veľmi rýchlo upadla. Ambície ako sa dostanem na vrch a budem najlepšia rýchlo spadli - do zabudnutia. Vysvedčenie som nedostala ani na pol roka ani na konci.
14 marca som pojedla lieky. Veľa. Skončila som v nemocnici s hadičkami do žalúdka v kritickom stave, kde boli každé minúty vzácne, a ja som si po prebudení, s otrasom mozgu (po epileptickom záchvate) kedy som vystrašila asi celú nemocnicu najmä dve dvanásťročné dievčatá, ktoré boli so mnou na izbe, na smrť stále neuvedomovala, že som vlastne skoro zomrela. O pár dní ma previezli na psychiatriu, kde som zažila najkrajšie tri týždne svojho života. Znie to divne, ale je to tak.
Po návrate domov sa mi vrátila bulímia a začala som sa prejédať. Do školy som sa už nevrátila a vybavoval sa prestup na druhé gymnázium. Absolvovala som svoju prvú návštevu gynekologičky - na ktorú chcem čo najskôr zabudnúť. Pred prázdninami som spoznala muža. poprvý raz som sa zaľúbila. Až po uši. Skončila som znova v nemocnici - viróza a dehydratácia. Akonáhle som sa vrátila domov utekala som za ním. Boli sme spolu. Chodili sme spolu. Skoro celé prázdniny. Každý boží deň. No po pár týždňoch už to nebolo rúžové. Všetko sa zmenilo a až keď sa so mnou rozišiel na moje šestnáste narodeniny, až vtedy mi došlo aká som bola zaslepená a že on vlastne nie je pre mňa. Jediné čo ľutujem a čo budem do smrti ľutovať je - že som sa s ním vyspala. Aj keď nie z vlastnej vôle. I tak to budem ľutovať.Nastúpila som do novej školy, kde som si obhájila miesto ,,najlepšej,, a samozrejme ,,najmúdrejšej,,. Vrátila som sa k čítaniu kníh, štúdiu, blogu, prešla som na blogspot. Zbavila som sa tej strašnej minulosti a konečne môžem začať odznova. Už som začala.

Strašne sa teším, že som na blogu spoznala strašne veľa spriaznených duší. Najmä KS :) Moje zlatíčko a aj všetky ostatné dievčatá, ktoré stoja pri mne a neodsudzujú ma. Za nič. toto je jediné miesto, kde môžem povedať úplne všetko, nehambiť sa a byť aspoň troška sama sebou. Našla som si tu nespočetne veľa dobrých priateľov, na ktorých nikdy nezabudnem. Všetkých vás mám neskutočne rada, a neviem si svoj blog predstaviť bez vás.
Ďaľším prelomom, ktorý ma chytil za srdce je , že som vo svojej psychologičke našla najlepšiu priateľku, ktorej môžem povedať všetko. Človeka, ktorý mi v každej situácií dokáže vyčariť na tvári úsmev, povzbudiť ma a pomôcť mi. Viem, že k nej chodím skoro dva roky a o moc som sa dopredu nepohla, ale za úspech považujem už len to, že som sa jej dokázala otvoriť. Že som na psychiatrii povedala všetko čo ma toľké roky trápilo a zožieralo a konečne som pretrhla tú reťaz a odhodila ten balvan, ktorý ma dusil a ťahal na dno.
Vrátila som sa k Bohu, k viere, i keď som neodišla ďaleko, teraz som už naspäť a pomáha mi to tak veľmi, že keď som pred pár dňami držala v ruke žiletku, plakala a premýšľala či mám alebo nie, Boh ma z toho dostal, a nakoniec som ju zahodila. Neporezala som sa, i keď len pri pomyslení ma to láka. Je to mojou súčasťou, rieším tak problémy a trápenia, a verte mi, že teraz mám v sebe toľko bolesti a bordelu, že keby nado mnou nevisí ruka Boha a môj strážny anjel nestojí pri mne, tú žiletku by som použila. Ale pevne verím, že sa z toho dostanem a že možno raz - budem úplne, ale úplne šťastná, zdravá, bez suicidiálnych myšlienok, rezancov, s normálnou váhou a životosprávou, a najmä sama sebou. Neviem či sa mi niekedy podarí nájsť samú seba, svooju osobnosť, prijať sa takú aká som, neviem, ale z celého srdca si držím palce, aby mi novoočakávaný rok pomohol ísť ďalej, nebyť takou sebeckou a myslieť na ľudí, ktorí ma ľúbia a ktorých milujem i ja. Najmä moja H, ktorá je so mnou stále a navždy.
Dúfam, že nadchádzajúci rok bude aspoň taký ako tento, že mi otvorí niekoľko dverí za svetlom, ktoré tak urputne hľadám, a že na konci roka 2011 budem iný človek, človek s úsmevom na tvári, z ktorého budú mať radosť najmä moji rodičia. Dosť sa natrápili, a ja im to chcem oplatiť.
PF 2011 a Boh s Vami :) :)

No.2- It's kind of fun to do the impossible.

Vianoce sú za nami. Neskutočne rýchlo posledné dni ubehli a pomaly aj ubiehajú. Zrejme aj budú ubiehať. Po zbytok života . Blíži sa deň kedy sa skončí urputný rok 2010 a začne nová kapitola našich životov - dlho očakávaný rok 2011. Nemám extra dobrý pocit z uplynulých mesiacov, no mohlo to byť aj horšie. V tomto roku sa stalo veľa vecí, ktoré si budem pamätať do konca života. Pekné i škaredé. No na tie ,,horšie,, predsa len človek čoskorozabudne a ostane len to krásne.

Tieto Vianoce boli asi najkrajšie za celý môj život. Nie kvôli darčekom, nie kvôli ľuďom, ale čo sa atmosféry týka. Také pokojné a naplnené Vianoce som ešte nikdy nezažila. A dúfam, že také budú všetky. Možno ešte lepšie :)
Musím skonštatovať, že najkrajšie na celom tomto roku bola Vianočná svätá omša. Bolo to niečo neskutočné. kázeň, na konci Tichá noc. Jednoducho povedané - nádhera.
Vysnívaný darček, kniha od H. Murakamiho mi ešte neprišla, verím, že tento týždeň sa jej dočkám. Momentálne som začítaná do Vasilij Grossman, Život a osud... Prečítala som knihu Sama mama od Timei Keresztényiovej, ktorú som dotala pod stromček. Zhltla som ju, no nejako extra ma nenadchla. Podla môjho vkusu tam chýba nejaký dej. Niečo.
Najviac ma potešila Japončina.  Niečo som stihla prebrať, pochopiť, preštudovať, naučiť sa. Ale posledné dni, vlastne celý týždeň som tomu nevenovala ani chvíľku svojho času, čo ma celkom mrzí. No nejako si to vynahradím, predsa len ma čaká ešte dvanásť dní volna. Ale keď sa zamyslím, tak mi dojde, že potrebujem toho toľko do školy urobiť,  že od budúceho týždňa mám čo robiť, aby som to postíhala. Suma sumárum mi vychádza, že až toľko voľného času nemám. Možno ešte tento týždeň. K tomu chcem od nového roku začať s diétou a s novým životom :) :) Typické predsavzatia. Snáď sa mi to konečne podarí aj dodržať.
Do leta mám kopec času tj. 6 mesiacov, za ktoré sa mi istotne podarí schudnúť, a najmä zlepšiť svoj životný štýl, svoju životosprávu a zdravotný stav. Na tých 55-58 kg mi bohato stačí. Menej nechcem. No, nechcem to dosiahnuť nejakým hladovaním, nie nie. Zdravým životným štýlom. Čiže jesť 5 krát denne malé porcie, bez sladkostí, obmedziť sacharidy, veľa vlákniny a bielkovín, nejaké vitamínové doplnky, a veľa cvičenia. :) Každý deň si spraviť rutinu aspoň pol hodinu sa venovať jóge a nejakému posilňovaniu. Aby sa mi pekne spevnili svaly.

Ďalej by som sa chcela venovať štúdiu, a zabrať. Blíži sa polročné vysvedčenie a mojím veľkým snom je mať samé jednotky. Samé jednotky som nemala od 2 triedy ZŠ, takže by bolo na čase si svoj sen splniť. Musím zabrať v Matematike a vo Fyzike, z týchto dvoch predmetov mi vychádza dvojka. Ostatné si musím udržať na jednotkách. Treba zapracovať najmä na nemeckom jazyku a na angličtine. Pretože sa mi moje vedomosti nejako zaprášili najmä v nemčine. Dlho som ju nepoužívala, PAUZA, a dopadlo to tak, že skoro ani neviem povedať ako sa volám :) :)
Vo voľnom čase chcem čítať knihy - veľa kníh. Teraz cez prázdniny chcem prečítať ten Život a osud, keď mi príde tak Murakamiho - Nórske drevo, a New moon v AJ . Ale to až budúci víkend, keď si zopakujem slovíčka z angličtiny a doštudujem gramatiku.
No a nakoniec sa chcem do konca prázdnin naučiť respektíve doučiť celú hiraganu. Viem z nej asi dvadsať znakov, takže ešte mi chýba dvadsaťosem.
Moje úplne posledné predsavzatie je KRESLIŤ. Venovať sa tomu úplne naplno. Relaxovať kreslením, zlepšiť sa, kazdý deň aspoň pár minút čarbať, cvičiť. :) :)

No.1- The future belongs to those who believe in the beauty of their dreams.

Som voľná. Oslobodená od mojej minulosti. Je to preč. Začínam s novým štítom, s novým denníkom, s novou identitou, s vlastným JA. Chcem sa vrátiť k svojim záľubám, prestať sa ľutovať a robiť všetko pre svoje sny! Zmeniť sa. Byť šťastná - ZASE... Ako kedysi, pokiaľ sa môj život nezmenil o tristošesdesiat stupňov- Ale to všetko je už dávno preč a ja môžem začať odznova. Môžem sa snažiť o všetko čo som zahodila. Ísť konečne dopredu, niekam sa pohnúť. Celú dobu čo som sa vrátila z cvokárne stojím na jednom mieste ba dokonca občas urobím krok dozadu. Chcem vyhrať tento boj. Boj medzi mnou a mnou. Medzi prítomnosťou a minulosťou. Ale zase si nechcem nič nahovárať, v kútiku duše ďakujem za všetko čím som si prešla, pretože bez toho by som tu teraz nesedela ja, nebola by som taká aká som, nevážila by som si isté veci, a veľa iných dôvodov. Viem, že to čo sa celé roky vo mne ukrývalo mi vlastne vyformovalo osobnosť a spravilo to takého človeka akým som dnes. A za to som naozaj v´dačná. Som tomu rada, pretože pomaly, ale isto sa začínam mať rada, a začínam si odpúšťať. Budujem si a získavam svoje sebavedomie, ktoré sa niekam stratilo. Chcem ho nájsť. Chcem si znova užívať život, plnými dúškami, žiť každý deň ako posledný - naplno. Plniť si všetky sny, vidieť tie miesta po ktorých moje srdce priam túži, spoznávať priateľov, kultúru, jazyky, čítať, počúvať rôznu hudbu, pozerať rôzne filmy, proste ŽIŤ. OD ucha k uchu sa usmievať- úprimne, zo srdca. Byť šťastná, vážiť si to čo mám, najmä zdravie a rodinu, priateľov a SVOJ ŽIVOT. Učím sa znova milovať, nie len samú seba ale aj ostatných, učím sa jesť, učím sa vážiť si dar života a nemárniť ho. Ľuďom pomáhať. Byť pokorná. Všetko prijímať s vierou a s čistými úmyslami. 
Chcem znovu kresliť. Veľa čítať. Učiť sa japončinu. Tvoriť, počúvať, písať .... Proste všetko čo som zahodila. Pracovať na svojej angličtine, aby som si k osemnástke mohla spraviť jazykovú skúšku, a nájsť nejakú dobrú brigádu. Ťahá mi na 17, všetko to utečie. Ako veľmi chcem mať sedemnásť, ale čo z toho? Príde deň D, a niekto sa ma opýta : ,, Máš osemnásť, čo ako teraz budeš robiť?,, Už ma nikto nebude považovať za dieťa, ale za dospelú, ktorá má mať vlastné názory, sny, hodnoty a nejako ich prezentuje. A to mne tak trocha chýba. Mám rok aj niečo, aby som to našla a premyslela si čo vlastne chcem v budúcnosti robiť. Ale to je blbosť, ja to už viem :) Chcem ísť študovať japončinu a angličtinu. Cestovať, spoznávať okolité štáty..... Proste sa napĺňať pozitívnou karmou, a hľadať zmysel môjho bytia. To prečo som tu, a čo je mojím údelom. A verte alebo nie - ja to nájdem :)