No.1- The future belongs to those who believe in the beauty of their dreams.

Som voľná. Oslobodená od mojej minulosti. Je to preč. Začínam s novým štítom, s novým denníkom, s novou identitou, s vlastným JA. Chcem sa vrátiť k svojim záľubám, prestať sa ľutovať a robiť všetko pre svoje sny! Zmeniť sa. Byť šťastná - ZASE... Ako kedysi, pokiaľ sa môj život nezmenil o tristošesdesiat stupňov- Ale to všetko je už dávno preč a ja môžem začať odznova. Môžem sa snažiť o všetko čo som zahodila. Ísť konečne dopredu, niekam sa pohnúť. Celú dobu čo som sa vrátila z cvokárne stojím na jednom mieste ba dokonca občas urobím krok dozadu. Chcem vyhrať tento boj. Boj medzi mnou a mnou. Medzi prítomnosťou a minulosťou. Ale zase si nechcem nič nahovárať, v kútiku duše ďakujem za všetko čím som si prešla, pretože bez toho by som tu teraz nesedela ja, nebola by som taká aká som, nevážila by som si isté veci, a veľa iných dôvodov. Viem, že to čo sa celé roky vo mne ukrývalo mi vlastne vyformovalo osobnosť a spravilo to takého človeka akým som dnes. A za to som naozaj v´dačná. Som tomu rada, pretože pomaly, ale isto sa začínam mať rada, a začínam si odpúšťať. Budujem si a získavam svoje sebavedomie, ktoré sa niekam stratilo. Chcem ho nájsť. Chcem si znova užívať život, plnými dúškami, žiť každý deň ako posledný - naplno. Plniť si všetky sny, vidieť tie miesta po ktorých moje srdce priam túži, spoznávať priateľov, kultúru, jazyky, čítať, počúvať rôznu hudbu, pozerať rôzne filmy, proste ŽIŤ. OD ucha k uchu sa usmievať- úprimne, zo srdca. Byť šťastná, vážiť si to čo mám, najmä zdravie a rodinu, priateľov a SVOJ ŽIVOT. Učím sa znova milovať, nie len samú seba ale aj ostatných, učím sa jesť, učím sa vážiť si dar života a nemárniť ho. Ľuďom pomáhať. Byť pokorná. Všetko prijímať s vierou a s čistými úmyslami. 
Chcem znovu kresliť. Veľa čítať. Učiť sa japončinu. Tvoriť, počúvať, písať .... Proste všetko čo som zahodila. Pracovať na svojej angličtine, aby som si k osemnástke mohla spraviť jazykovú skúšku, a nájsť nejakú dobrú brigádu. Ťahá mi na 17, všetko to utečie. Ako veľmi chcem mať sedemnásť, ale čo z toho? Príde deň D, a niekto sa ma opýta : ,, Máš osemnásť, čo ako teraz budeš robiť?,, Už ma nikto nebude považovať za dieťa, ale za dospelú, ktorá má mať vlastné názory, sny, hodnoty a nejako ich prezentuje. A to mne tak trocha chýba. Mám rok aj niečo, aby som to našla a premyslela si čo vlastne chcem v budúcnosti robiť. Ale to je blbosť, ja to už viem :) Chcem ísť študovať japončinu a angličtinu. Cestovať, spoznávať okolité štáty..... Proste sa napĺňať pozitívnou karmou, a hľadať zmysel môjho bytia. To prečo som tu, a čo je mojím údelom. A verte alebo nie - ja to nájdem :)